Kapitola ôsma
Arne sa prechádzal po záhrade ako už toľko krát predtým. Robil to často, odkedy prišili do Geniasu. Bolo to už týždeň a on nevidel nič iné, než sídlo, záhradu a kopec kúsok od sídla. Nudil sa. Väčšinu času trénoval, ale inak nerobil nič iné, iba sa prechádzal v záhrade s Apiou. Posadil sa k stromu a chrbtom sa oprel o kmeň. Nešťastne si povzdychol.
„Deje sa niečo?“ Ozvala sa Apia, ktorá si pred neho sadla. Arne sa pousmial.
„Ale nič. Len chytám tak trocha ponorkovú chorobu.“ Pohladil ju po hlave.
„A to je čo?“ Naklonila nechápavo hlavu leopardica. „Je to nákazlivé?“
„Nie, nie je. Nemusíš sa báť.“ Rozosmial sa mladík. „To sa tak hovorí. Len mi už trocha začína liezť na nervy, že som tu stále zatvorený.“
„Aha. Tak popros Simeona nech ťa vezme do mesta.“ Navrhla nadšene šelma a obtrela sa mu o plece.
„Je tu mesto?“ Prekvapene zamrkal tmavovlások. „Ako to, že som ho nevidel z kopca?“
„Je to za lesom.“
„Aha. To je vlastne jedno. Simeona o nič také žiadať nebudem.“ Zamračil sa. Apia sa zachichotala. „Niečo smiešne?“ Zazrel po nej Arne.
„Nič. Ja len, že sa mu nejak vyhýbaš. Nemáš ho rád?“
„Nie...teda áno...vlastne...no, mám ho rád. Veď ma zachránil a je milý a priateľský a vtipný a...a...“
„A fešák.“
„Neuveriteľný fešák.“ Vykĺzlo Arnemu z úst zasnene a Apia sa smiechom zvalila na zem. „Teda, tak som to nemyslel. Len oceňujem, že na svojom tele pracuje.“ Začervenal sa okamžite Arne.
„Ty si beznádejný prípad.“ Zasmiala sa znova leopardica. Arne po nej znova zazrel. Vďaka rozhovoru s Apiou si nevšimol, že sa z druhej strany k nemu približujú Leander so Simeonom.
„Ahoj.“ Pozdravil ako prvý Leander. „Čo tak sám?“ Arne sa prekvapene otočil.
„Ahojte. Nič len tak premýšľam.“ Strieborný sokol sa mu posadil na plece a hlavičku obtrel o jeho líce. Leander sa zasmial.
„Linusovi sa asi páčiš.“ Arne sokola pohladil po bielom brušku a pousmial sa.
„Už to tak vyzerá.“
„Spýtaj sa ho.“ Naliehala Apia, ale Arne ju ignoroval. „No tak sa ho už spýtaj.“ Stále do neho tlačila. Keď ju však odignoroval znova, jemne ho uhryzla do nohy.
„Au. To bolo za čo?“ Ublížene po nej pozrel a trel si postihnuté miesto.
„Pretože ma ignoruješ.“ Poznamenala leopardica urazene. „No spýtaš sa ho už?“
„Môžeš s tým prestať?“ Odfrkol jej tmavovlások. Leander so Simeonom to len pobavene sledovali.
„Čo sa to medzi vami deje?“ Zasmial sa Simeon. Arne sa k nemu otočil a sklopil pohľad k zemi. Líčka mu chytili červený odtieň.
„Povedz mu to konečne.“ Ozvala sa znova nervózne Apia. Tmavovlások po nej strelil podráždený pohľad. Nakoniec si len rezignovane povzdychol.
„Vieš...no, Apia vravela, že je tu niekde mesto.“ Začal potichu.
„Je kúsok za lesom.“ Oznámil mu Leander.
„No, a ja len, že či by sme tam nemohli zájsť. Trocha sa tu nudím a...a tak...“
„Dobre.“ Prerušil jeho monológ Simeon a žiarivo sa usmial. Arne prekvapene zamrkal.
„Vážne?“
„Jasné.“ Prikývol mladík. „Len zájdem za Raisou, že ideme. Počkaj ma na nádvorí.“ S tými slovami sa otočil a kým stačil Arne zareagovať, zmizol aj s Leandrom.
Arne stál už desať minút na nádvorí a čakal, kým sa Simeon objaví. Bol nervózny a potili sa mu dlane. Bolo to zvláštne. Pripadal si ako na prvom rande. Apia sa nad jeho správaním stále pochechtávala.
„Môžeš s tým prestať?“ Zazrel po nej tmavovlások.
„A s čím?“ Spýtala sa hravo leopardica.
„S tým chechtaním.“ Poznamenal trocha dotknuto.
„Keby si sa videl. Si červený ako paradajka.“ Rozosmiala sa. Arne sčervenel ešte viac. „Aha. Už ide.“ Arne sa otočil a zahľadel sa na prichádzajúceho čiernovlasého mladíka. Mal na sebe úzke čierne nohavice a tmavomodrú širokú košeľu. Na nohách jazdecké čižmy a cez plecia prehodený tmavomodrý dlhý plášť. S širokým úsmevom pristúpil až k nemu a prehodil mu cez plecia rovnaký plášť, ako mal on. Zaviazal mu ho okolo krku a upravil mu záhyb na krku. Arne mu okúzlene hľadel do tváre.
„To len aby ti nebola zima, keď pobežíme.“ Usmial sa na neho Simeon.
„Pobežíme?“ Spýtal sa nechápavo. Simeon prikývol.
„Naučím ťa, zmeniť Apiu.“
„Ako zmeniť?“ Nechápal stále Arne.
„Zväčšiť ju. V podstate to urobí sama, len jej to musíš prikázať.“ Arne pozrel na Apiu a tá len nepatrne prikývla.
„Taras, zmeň sa.“ Taras prikývol a jeho srsť zažiarila. Začal sa pomaly zväčšovať. Keď žiara ustúpila, stál pred ním rovnako veľký vlk ako ten, ktorý ho vtedy zachránil.
„Teraz ty.“ Usmial sa na užasnutého tmavovláska. Arne sa zahľadel k Apii.
„Apia, zmeň sa.“ Apia sa postavila a jej škvrny začali žiariť. Postupne ju žiara pohltila celú. Arne cítil, ako z neho čerpá energiu na premenu. Netrvalo dlho a stála pred nimi leopardica rovnako veľká ako vlk.
„Wow.“ Vydýchol Arne a pohladil Apiu po labe.
„Niekedy stačí, keď si to len pomyslíš.“ Pohladil ju Simeon po druhej a pristúpil k Tarasovi. Ten sa sklonil, aby mohol Simeon pohodlne vyskočiť na jeho chrbát. Arne ho pozorne sledoval. Apia si vedľa neho ľahla.
„Naskoč.“ Prikázala mu. Arne chvíľu váhal. Nakoniec sa na svojho patriora nejak vyškriabal a chytil sa srsti za hlavou. Apia sa postavila a vykročila vpred, kde ich už čakal Simeon s Tarasom.
„Poriadne sa drž. Bude to troška hádzať.“ Upozornila ho ešte pri bráne starostlivo šelma.
„Môžme?“ Spýtal sa Simeon a zamieril priamo k lesu. Arne prikývol. „Dobre. Apia vie, kam má ísť. Takže kto bude posledný, platí čokoládu.“ Rozosmial sa Simeon a rozbehol sa priamo do lesa.
„Hej! To nie je fér!“ Zakričal ešte Arne a so smiechom sa rozbehol za ním.
Komentáre
Prehľad komentárov
Tším se jak se bude vyvýjet jejich vztah :) Nemůžu se dočkat pokráčka :)
:)
(Lilia, 14. 8. 2013 21:29)Znova to bol parádny diel. Tá premena Tarasa a Apie sa mi veľmi páčila. A Arne bol strašne zlatý ako sa neustále červenal :) Nečudo, že Simeon hneď prikývol na ten výlet, veď čo si nespravil pre Arneho. Som zvedavá čo sa v tom meste Arne nové dozvie. Neviem sa dočkať pokračovania :D
Re: :)
(Neferet, 14. 8. 2013 22:56)Arne sa bude ešte často červenať :D pokračovanie už mám napísané, len ho musím doladiť :)
....
(kimi, 15. 8. 2013 22:32)