Kapitola tretia
„Arneles Le Arago.“ Zopakoval neveriacky Arne.
„Áno.“
„Následník trónu.“
„Áno.“
„V krajine Genias.“
„Správne.“
„A ty si Šeherezáda a on je veľkonočný zajačik, nie?“ Uškrnul sa tmavovlások.
„Án...Čo?“ Zastavila sa Raisa v odpovedi, keď jej došiel význam jeho slov. „Arne, myslím to smrteľne vážne.“
„Raisa, snáď si nemyslíš, že ti uverím, že Genias je skutočný.“ Poznamenal skepticky tmavovlások a skrížil si ruky na prsiach.
„Arne premýšľaj.“ Povzdychla si jeho sestra. „Ty sám máš schopnosti ako nikto iný, včera ťa chcel zabiť obrovský vlk a pochopil si, že tuto Simeon ťa zachránil. Prečo nemôžeš uveriť, že Genias existuje?“ Raisa mala pravdu. Mal schopnosti, čo bolo skutočne čudné a preto pripúšťal, že aj iní ľudia ich majú, ale skutočnosť, že existuje rozprávková krajina sa mu nepozdávala.
„Ak som následník, ako hovoríš, prečo nežijem tam?“
„Práve preto tam nežiješ.“
„Super. To dáva logiku.“ Odfrkol si mladík.
„Môj pane, “ oslovil ho Simeon a mierne sa poklonil, „ja vám to vysvetlím.“ Arneho prekvapil ten úctivý tón, akým ho oslovil. Na prvý pohľad by človek nikdy nepovedal, že tento chladne vypadajúci mladý muž dokáže byť tak úctivý. Prikývol.
„V kráľovstve vypukla pred šestnástimi rokmi vojna. Jediný muž sa pokúšal o prevrat a chcel prevziať nad kráľovstvom kontrolu. Vytvoril umelú armádu a zaútočil priamo na sídlo. Jeho útok bol síce potlačený, ale on sám utiekol. Prisahal, že vás zabije a tak vás rodičia zverili do opatery Raisi Breguet.“ Simeon chcel pokračovať, ale Arne ho prerušil.
„To nedáva zmysel! Moji rodičia umreli pri autonehode a Raisa bola moja suseda!“
„Nie Arne. Mýliš sa.“ Ozvala sa previnilo Raisa a nešťastne sa zahľadela na chlapca pred sebou. „Som Raisa Breguet a bola som vyššou dôstojníčkou v Geniase.“ Arne k nej vydesene pozrel.
„Čože?“
„Tvoji rodičia mi ťa zverili a prikázali mi ťa chrániť v tomto svete.“
„Moji rodičia?“ Raisa prikývla.
„Prečo mi tu hovoríte tieto rozprávky!“ Arnemu sa nepáčilo, kam tento príbeh smeruje, pretože to začínalo do seba zapadať. Na rodičov si nepamätal a ani nikto z okolia ich nepoznal. Vraj zomreli krátko po tom, ako sa nasťahovali do mesta. Žiadne fotky, spomienky, proste nič.
„Môj pane, môžeme vám poskytnúť dôkaz.“ Poklonil sa znova Simeon.
„Dôkaz? Aký dôkaz?“ Mladík už strácal trpezlivosť a najhoršie bolo, že im začínal veriť a to ho desilo najviac.
„Môžte mi podať medailón, ktorý nosíte na krku?“ Simeon pristúpil bližšie k posteli, na ktorej sedel Arne a natiahol k nemu ruku. Arne zaváhal, no zvedavosť mu nedala a odopol si z krku tenkú striebornú retiazku, na ktorej visel prívesok s hlavou tigra, ktorý mal odjakživa. Raisa mu raz povedala, že ho má po rodičoch a preto ho nikdy neskladal. Podal ju Simeonovi, ktorý sa pousmial.
„Teraz vašu ruku pane.“ To sa Arnemu nepáčilo, ale urobil tak. Simeon ho rýchlym pohybom na ruke porezal ostrým nechtom.
„Aaaaaaa! Si normálny? Čo to robíš?“ Stiahol si ublížene ruku k sebe. Simeon sa však len usmial a kvapku krvi, ktorá mu na nechte uviazla rozotrel po prívesku. Prívesok zažiaril a vzniesol sa do vzduchu. Arne ho hypnotizoval pohľadom. Žiara zosilnela a osvetlila celú izbu. Po chvíli začala slabnúť a v prostred izby sa objavilo niečo ako hologram. Vyzeralo to ako fotografia. Bol na nej starší hnedovlasý muž v honosnom rúchu a krásna čiernovlasá žena v dlhých svetlozelených šatách. V náručí držala asi štvorročného chlapca a nežne sa na neho usmievala.
„Vedeli sme, že príde deň, keď sa dozvieš pravdu a nebudeš nám veriť. Preto tvoji rodičia ti zanechali toto. Bolo to pár dní pred útokom na sídlo.“ Oznámila mu Raisa. Arne sa zahľadel na obraz a omámene vstal. Spoznal sám seba v náručí ženy a nechcelo sa mu veriť, že je to pravda. Keď bol menší mal zvláštne sny o žene s dlhými vlasmi, ktorá mu spievala uspávanky a hladila ho po hlave. Do očí sa mu nahrnuli slzy.
„Vaša matka bola najkrajšia žena v krajine a váš otec jeden z najsilnejších wolverov.“ Usmial sa nežne Simeon a zahľadel sa na mladíka pred sebou. Náhle však zvážnel. „Oboch ich zabili pri útoku. Ľud ich miloval a vás budú rovnako, ale musíte sa vrátiť späť. Je najvyšší čas.“
„Odídťe.“ Zašeptal rozrušený chlapec a zrak sklopil k zemi.
„Arne, ja...“ Snažila sa prehovoriť Raisa, ale bola prerušená Arneho rukou.
„Odídťe! Obaja!“ Zakričal na nich. Bolo toho na neho priveľa. Celý jeho život bol klamstvo. Simeon sa poklonil, privolal Tarasa k sebe a obaja opustili izbu. Raisa chvíľu mlčky stála za Arnem, kým sa len s povzdychom odobrala aj ona.
Andres, Mariola, Rodes a Barbie čakali v kuchyni. Ani jeden z nich nerozprával. Hneď ako Simeon s Raisou vstúpili do miestnosti, všetci v očakávaní na nich pozreli.
„Ako na tom je?“ Zaujímal sa ako prvý Andres. Raisa si nešťastne povzdychla.
„Fyzicky dobre. Psychicky je na tom horšie.“
„Takže ste mu všetko povedali?“ Ozvala sa pre zmenu ustarane Mariola.
„Viac menej všetko.“ Prikývol Simeon.
„Čo teraz budeme robiť?“ Spýtal sa znova Andres a bezradne sa zahľadel na Raisu.
„Všetko je teraz na ňom. Každopádne sa musíme vrátiť do Geniasu.“
„Čože? Veď tam ho Gedeon zabije!“ Vybehla po nich Barbie. Simeon po nej strelil chladným povýšeným pohľadom.
„Upokoj sa Beatris. Tu ho zabije skôr ako v Geniase, kde bude v sídle pod ochranou strážcov.“
„Ale v tomto svete sú Gedeonove schopnosti oslabené.“ Oponovala mu znova.
„Rovnako ako naše. Nemôžme ho tu chrániť. Ohrozíme tým nie len jeho, ale aj nás a krajinu. Ak by strážcovia prešli do tohto sveta, kto bude chrániť sídlo pred Gedeonovim útokom?“ Barbie stíchla. Simeon mal pravdu.
„Rodes, priprav s Mariolou portál.“ Prikázala im Raisa.
„Ešte nevieme ako to vzal Arne.“ Ozvala sa znova Barbie.
„Tak či tak portál treba otvoriť. Simeon sa musí vrátiť a varovať ostatných.“
„Simeon má predsa chrániť Arneho! Nemôže odísť bez neho!“ Hádala sa Babrie.
„O čo ti ide Barbie?“ Ozval sa doposiaľ tichý Andres. „Prečo ti tak veľmi záleží na tom, aby nikto do Geniasu neodišiel?“
„Proste sa len bojím o Arneho.“ Obhajovala sa blondínka. Andres si ju podozrievavo premeral. Niečo sa mu nezdalo. Barbie nikdy nebola taká bojovná.
„Povedali ste mu aj kto to zapríčinil?“ Spýtal sa potichu Rodes. Raisa zavrtela hlavou.
„Ešte by to nemal vedieť.“
„Čo by som nemal vedieť?“ Ozval sa spoza nej Arneho naštvaný hlas. Všetci prekvapene na neho pozreli.
„No tak Raisa! Čo mi ešte tajíš!?“ Rozkričal sa na svoju nevlastnú sestru.
„Arne upokoj sa!“ Zahriakol ho Andres a postavil sa ochraniteľsky pred Raisu, ktorá vydesene o krok ustúpila.
„Ty sa do toho nepleť Andres! Všetci ste to vedeli a nič ste mi nepovedali! Keď už ste sa láskavo rozhodli povedať mi pravdu, tak mi povedzte všetko!“ Všetci sa pod jeho pohľadom prikrčili. Toto nebol ten priateľský a milý mladík akého poznali. Jeho pohľad bol chladný, vzdorovitý a nepripúšťal námietky. „Tak bude to?!“
„Arne, hlavne sa upokoj a nekrič tu na ľudí, ktorí obetovali svoje životy, aby ťa chránili!“ Nedal sa Andres a vzpurne na neho hľadel.
„Celý môj život bol falošný! Nič nebolo skutočné a ty chceš, aby som sa upokojil?! A ty by si bol pokojný?!“ Na Arneho to bolo príliš a nedokázal svoje emócie udržať.
„Dosť Arne! Nič nechápeš!“ Postavil sa vedľa Andresa naštvaný Rodes.
„Samozrejme, že nechápem, keď ste mi to celý život tajili!“
„Pane, prosím...“ Chcel ho upokojiť Simeon, ale bol okamžite prerušený.
„Ty buď ticho! Ani ťa nepoznám!“ Zahľadel sa na neho rozčúlene mladík. „Prečo ste mi to nepovedali skôr?! Prečo?! Aspoň o mojich rodičoch! Prečo?! Raisa, odpovedz mi?! Prečo!?“ Arne každou vetou zvyšoval hlas a Raisa sa pri každom slovo roztriasla. Vedela prečo je naštvaný. Milovala ho ako svojho vlastného brata a zraňovalu ju, ako s ňou teraz hovorí. Každé slovo bodalo ako dýka do srdca a z očí sa jej strácal život.
„No tak Raisa!“ Neprestával znieť Arneho hlas. Raisa sa rozklepala ešte viac.
„Prestaň Arne!“ Zaznel hlas jedného z kamarátov. Raisa si nebola istá, ktorý to bol. Už nepočula slová, len sa viac a viac chvela.
„Prečo si mi to urobila?!? Prečo?! Nenávidím ťa!!!“ To boli posledné slová, ktoré počula, kým sa so slzami v očiach nezosunula k zemi. Upadla do bezvedomia.
Komentáre
Prehľad komentárov
napínavejšie to už byť ani nemohlo :O Ten useknutý koniec -_-"okamžite sa ponáhľam na ďalšiu kapitolu!! :D
:-O
(Dí de Fast (vlcipovidky.blog.cz), 5. 8. 2013 15:25)